História, začali sme v roku 1962...

Vešobecné

Potápanie bolo, ako každý šport, pôvodne pohybovou hrou, zábavou a malo iba rekreačný charakter. Teraz je športové potápanie predovšetkým pohybovou činnosťou založenou na organizovanom závodení, v snahe po najlepšom výkone. V roku 1938 skonštruoval Francúz de Corlieu plutvy. Od tej doby prešlo potápanie zložitou cestou vývoja výstroja a výzbroja. Začiatkom 60 rokov, keï vznikol aj náš klub, sa začali pohrávať s myšlienkou, spojiť potápanie a šport v jedno, čím začali vznikať aj rôzne potápačské disciplíny. Aj napriek veľkému pokroku techniky zostali plutvy od svojho vzniku bez podstatných zmien, èo do veľkosti a tvaru, a sú i dnes používané v potápaèských disciplínach vyžadujúcich obratnosť a kondíciu pretekára. Najviac zmien v konštrukci plutiev zaznamenalo športové potápanie v rychlostných disciplínach, najskôr bazénových a neskôr aj na otvorených akvatóriách. Boli to ruskí športovci, ktorí v roku 1969 predĺžili diaľku listu plutvy, najskôr kovovými pásmi a gumovou blanou, neskôr skelným laminátom. V roku 1970 sa športovci na ME v Barcelóne po prvýkrát predstavili s monoplutvou. Monoplutva sa vtedy ukázala ako ideálny zdroj hnacej sily nie len v disciplínach plávania s plutvami a rýchlostnom plávaní pod vodou, ale od roku 1975 sa začala uplatňovať aj v orientačnom potápaní. Monoplutva prešla početnými úpravami a vývojom konštrukcie, avšak najväčší pokrok a posun v časových výsledkoch, zaznamenala za posledných 6 rokov úpravou tvaru a tvrdosti laminátových častí a hlavne prispôsobením anatomických gumových papučiek s vydvihnutou špičkou. Špeciálne technicky navrhnuté papučky sú zatiaľ výhradne ručnou prácou, presne uspôsobené na požiadavky a potreby pretekára tak, aby ich pomocou pretekár dosahoval vyššiu rýchlosť a lepšie výsledky. Plavci s plutvami dosahujú rýchlos až 3,5 m/s. Pri plávaní pod vodou používajú plavci fľaše so stlačeným vzduchom. Tieto fľaše sú držané v rukách plavca pred telom, aby bola zachovaná hydrodynamická poloha.




Zakladatelia klubu


Chcel by som Vám predstaviť našich bývalých členov klubu, ktorí zakladali plutvové plávanie. Môžeme ich nazvať priekopníkov nášho klubu, ktorí založili základy plutvového plávania. Bez týchto priekopníkov nebol by nikdy dobrý klub, ako je Neptún Bratislava.

Jedným z priekopníkov bol aj Vladimír Jendek, ktorý založil náš klub. Zhromaždil okolo seba viacerých mladých ľudí a začal s nimi trénovať plutvové plávanie. Mnoho bolo v klube nadšencov, ako bol František Urbanovič, ktorý mal na starosti telesnú prípravu a ďalších nadšencov, ktorí boli plutvoví plavci. Vidíte niektorých na fotografii na bazéne v Dimitorovke a niektorých Vám pripomenieme.

Peter Urbánek, Oravec, Jozef Impenz, Jozef Kostka, Šaňo Marek, Rudo, Egrecký, Miro Maron, Maja Urbášková, Anna Jendeková, Ružena Jendeková, Eva Országhová, Jaro Országh, Kiky Molnár, Jaro Hájek, Jožko Polák, Jarča Fialová, Lui Matis, Kamil Foltín a mnoho ďalších nadšencov – pozri si kroniku.



Vladimír Jendek

Zakladateľ a dlhoročný tréner KŠP Neptún


Tréner, rozhodca, potápač inštruktor. Vlado bol zakladateľom KŠP Neptún. V roku 1962 sa rozhodol, že založí klub športových potápačov pri Základnej organizácii Zväzarmu CHZJD v Bratislave. Zo začiatku si zhromaždil okolo seba svojich kamarátov, ako bol František Urbanovič ( Kido ), Milan Haršáni a ďalších záujemcov o tento šport. Začiatky boli ťažké, nebolo materiálu ( plutvy, šnorchle, okuliare ). Všetok tento materiál sa kupoval zo zahraničia,, pomocou priateľov, ktorí išli na dovolenku do zahraničia.

Vlado, ako predseda klubu, organizoval výlety do prírody, branné preteky v prírode. V zime sa chodilo do telocvične. V lete sa trénovalo na kúpalisku v Dimitrovke, robili sa preteky v slalome pod vodou medzi tyčami a podobné vymyslené súťaže.

Náš predseda vybavil do klubu prvé potápačské prístroje, a tak sme sa stali už potápačmi.

Vlado bol zapálený pre tento šport, zdokonaľoval sa a chodil na kurzy potápania do Čiech ( Hermanice ). Prvé kurzy inštruktora si urobil Vlado spolu s Urbáškom Petrom, ktorí potom učili ďalších členov v klube.

Do nášho klubu prichádzali členovia a z malej skupiny nadšencov vytvoril Vlado klub, ktorý mal viac ako 80 členov v klube. Vlado vybral najlepších členov a poslal ich na kurzy trénerov a rozhodcov. Týmto sa menila štruktúra v klube na plutvových plavcov a potápačov s prístrojom pod vodou a orientačných potápačov. Po dobrých tréningoch s plutvami, sme sa dostávali aj na preteky mimo Bratislavy. Chodili sme do Žiliny, Košíc, Nitry, do Brna a do ďalších miest v rámci ČSSR. Zároveň sme robili sústredenia, kde sa kolektív klubu utužovala rozvíjal.

Chcem konštatovať, že takéto niečo môže urobiť len človek, ktorý má rád mladých ľudí, vie s nimi pracovať. Vlado bol veľkým milovníkom prírody a to mu pomáhalo pri práci s mládežou, kde ich učil milovať prírodu a hlavne vodu. Svoje skúsenosti odovzdával mladým členom, ktorí s ním pracovali a pomáhali mu rozvíjať jeho myšlienky.

Za 25 rokov , ako predseda klubu, urobil zo svojho koníčka, aj pre druhých záľubu, v ktorej pokračujú niektorí členovia do dnes. Vychoval svojich následníkov, ktorí si založili vlastné kluby potápania, niektorí členovia pracujú vo funkciách ZPS. Predsa o toto mi išlo, aby mal svojich nasledovníkov, a to sa mu podarilo.

Za túto činnosť bol vyznamenaný najvyšším vyznamenaním Zväzarmu, aj v spoločenskom živote.



Gustav Jendek

dlhoročný tréner KŠP Neptún


Vzorný a zaslúžilý tréner Gustáv Jendek prišiel do klubu v roku 1963 po vojenskej prezenčnej službe. Do klubu vsúpil ako klasický plavec, kde prešiel na plutvové plávanie. V roku 1970 absolvoval trénerský kurz III. triedy a začal pôsobiť v klube ako tréner. Pravidelne si rozširoval svoje trénerské vzdelanie, chodieval na kurzy zdokonaľovanie trénerov v Prahe na Boškove a zároveň sa začal pripravovať na trénerskú triedu II. Skúšky urobil v Žďári nad Sázavou. Počas svojej trénerskej kariéry vychoval viacerých vynikajúcich pretekárov a reprezentantov. Za dobrú prácu bol vyznamenaný ako vzorný tréner.

Gusto vychoval viacerých reprezentantov aj rekordérov Československa a Slovenska. Za dobré výsledky mu bol udelený titul zaslúžilý tréner. Túto prácu vykonával popri svojom zamestnaní, kde dosahoval vynikajúce výsledky, a preto mu bolo udelené vyznamenanie "Vzorný Dimitrovec". Bol na seba tvrdý a hovorieval, keď niečo robím, nech to má aj nejaký výsledok. Československú federálnu ligu družstiev sme absolvovali od roku 1971 až do roku 1998 každý rok. Najlepšie sme sa umiestnili v ženách na druhom mieste a v mužoch na treťom mieste.

Tvrdý bol aj na svojich zverencov. Každé výsledky predchádzajú tvrdej práci. Kto takúto prácu vydržal, bol z neho aj dobrý pretekár a nebolo ich málo. Ako tréner musel byť psychológ, kamarát a musel svojich pretekárov povzbudiť a poradiť im, viesť ich a riešiť ich problémy. Za svoju prácu bol viackrát vyhodnotený ako najúspešnejší tréner roka. Gusto nepracoval len ako tréner, ale pracoval aj ako funkcionár ZPS a podpredseda klubu. Neskôr ako predseda klubu. Vo zväze potápačov pracoval ako člen federálnej športovej komisie a predseda športovej komisie Slovenska 18 rokov. Navždy nás opustil v roku 2016 a ostane v našich srdciach



Jozef Dobrotka

dlhoročný tréner KŠP Neptún


Dodo bol dobrým pretekárom, viacnásobným rekordérom Slovenska a viacnásobným majstrom Slovenska. Po svojej športovej činnosti sa venoval riadeniu nášho klubu. Pracoval ako funkcionár vo viacerých funkcií vo ZPS a vo federálnom ZP ČSSR, pracoval vo federálnej športovej komisii. Po voľbách v klube sa stal predsedom nášho klubu, ktorý viedol až do konca svojho života. Za svojej činnosti bol rozhodcom I. triedy, trénerom III. triedy. V trénerskej činnosti viedol našich orientačných potápačov. Bol potápačom dvoch hviezd, dlhé roky pracoval ako tajomník ZPS Slovenska.